Kotleba je dnes na koni a každý píše o Kotlebovi. Nepísať o Kotlebovi je povážlivé, to si pisálkovia rôznych druhov nemôžu nechať ujsť (ani ja). Zároveň odpor a nechuť asi lomcuje aj otrlým čitateľom, keď zase vidí namiesto iných tém ďalší článok o Mariánovi K. Svojim spôsobom sa dnešná situácia podobá niektorým medializáciám druhého Mariána K., Kočnera – tiež si flegmaticky užíval negatívnu publicitu a očividne mu to nevadilo.
Kotleba určite nastavil zrkadlo, o tom nie je spor. Otázkou za 100 bodov však je, komu všetkému. Jeden z hrdinov dnešnej politickej scény, ktorý sa v tomto krivom zrkadle nerád vidí, je Daniel Lipšic. Vraj kvôli Kotlebovi vylučuje aj z vlastnej strany, „vďaka“ čomu zase ďalší členovia z Novy vystupujú.
Kotleba vyjadruje predovšetkým znechutenie bežných, aj tzv. slušných občanov zo štandardnej politiky. Rôzni interpretátori hľadajú dôvody takéhoto stavu v zlyhaní štandardnej politickej scény. Stavidlá ľudového hnevu mala uvoľniť najmä kauza Gorila, príčiny javu, ktorý metastázoval do zvolenia gardistického paka za župana, sú však hlbšie. Danielove zlyhania pritom súvisia s oboma „rovinami“ príčin dnešného bystrického hnednutia. Už dávnejšie totiž patril k tým „razantným“ politikom, ktorí vedeli hneď ponúknuť riešenia. Pamätáme si na pohon na konkurznú mafiu, v rámci ktorého len vzrástla nevraživosť v justícii a nikto nebol zavretý. Na ovplyvňovanie kauzy Černák cez členku poroty, na ľahtikárske vyjadrovanie sa k rôznym trestným kauzám, kde Daniel poznal riešenie skôr ako súdy a vyšetrovatelia. Vzbudzoval tak dojem, že to, čo je aj v bežnom demokratickom režime často problém – postih sofistikovaného, ale niekedy aj hrubozrnného zločinu – on hneď vyrieši. Takéto „vyjadrenia“ nikdy neprinášajú dobré ovocie. Ich najmiernejšou negatívnou externalitou je zasievanie zbytočnej netrpezlivosti do verejnej mienky: veci sa dajú riešiť, súdy môžu konať rýchlo, preto, ak sa nič rýchlo neudeje, musia byť podplatené, atď. Výsledok je nerozlišovanie, generalizovanie, mudrovanie tlčhubov. V tom si Lipšic môže ruku podať s ľavicovými kamarátmi (napr. Kaliňák preslávený kauzou Malinová).
Tu je však DL len jedným z mnohých spoluvinníkov. Samotná kauza Gorila ale odštartovala iný, novší a tak neuveriteľný príbeh bojovníka za transparentnosť v politike. Objektívne zrejme treba uznať, že okrem kauzy neúčelne vyhodených peňazí na prieskumy v osobnom záujme (TAKT) a zbytočný nákup odpočúvacieho systému DL nemal doteraz až tak veľa šrámov, ktoré by zaváňali korupciou. Aj spis Gorila ho chváli ako neúplatného, dokonca mal byť naňho nasadený Harabin. Ale aj tak, vyvolať veľkú vlnu očakávania, prezentovať priebežné výsledky kauzy ako pomaly jeho vlastné, hecovať demonštrantov („sme na ich strane“) a potom ich v desaťstupňovom mraze polievať vodou, to je učebnicový príklad politika, u ktorého od slov k činom nedôjdete do večera ani sedemmíľovými čižmami. DL sa stal lacným Jožkom v politike, lacno sľuboval a po krúžkovacom úspechu vo voľbách 2012 a porozhliadnutí sa na politickej scéne sa rozhodol pre experiment. Vybuduje čisto marketingovú stranu ako alternatívu tým, v ktorých tričku dral predtým mnoho rokov demagogicky jazyk sľubovaním nesplniteľného.
Takéto „alternatívy“ však možno priťahujú kaviarenských povaľačov v slovenským mestách a mestečkách, presvedčených o svojej genialite – tej slovenskej verzie českých pravdoláskarov. Alebo mládežníckych aktivistov, ktorí roky verme Daniela nasledovali, či už bol vo VPN alebo KDH. Nie však susedov rómskych osád na Horehroní. Ani bežného naštvatého človeka, doterajšieho slušného voliča. Ktorého starí politici sklamali, a tento mladší, ktorý sa od nich pokúša len nešikovne dištancovať, toto sklamanie ešte viacej potvrdzuje. A ďalej zíva už len ohromná diera. Pre Kotlebu na koni podkutom aj Lipšicovými zlyhaniami.
Pamätáme si, že podľa DL čísla neklamú, najmä ak ich DL klamlivo interpretuje (čo sa týka volieb do VÚC a „úspechu“ NOVY). Čo potom hovoria čísla o BB regióne, či celom Slovensku na východ od Bratislavy? To by mal slovenský Truhlík – Lipšic vysvetliť. Ale sa asi hanbí, keďže Kotlebovi, hoci nevedomky, aj on svojimi ranami pod pás „štandardným“ politikom len vydláždil cestu. Darmo bolo v druhom kole „mobilizovať“ voličov v prospech menšieho zla Maňku. Keďže medzi menším zlom a väčším zlom nie je rozdiel, o čom pomáhal predtým Lipšic voličov roky presviedčať, zvolili sme si nakoniec v Banskej Bystrici zlo väčšie. A bude už len horšie. Tak nám aj Lipšicovi treba!
Ivan Kočuta
Redaktor portálu www.lipsic.net